OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

Vitajte na www.Frantiskani.wbl.sk

Fra Angeli

O nás:

Roku 2006 sa zrodila myšlienka urobiť prvý detský františkánsky tábor, ktorý by bol odozvou na túžbu mnohých mladých a detí, ktorí sa kvôli nízkemu veku nemohli zúčastniť na letnom františkánskom tábore Gifra. Doplnili sme tak chýbajúce miesto v celej štruktúre františkánskej rodiny, kde nám popri formácii terciárov a mladých z Gifry, chýbala formácia detí. Snažíme sa tak vytvoriť postupnosť vo františkánskej formácii, kde môžeme začať od malých detí, ktoré pripravíme pre Gifru a príp. terciárov.

Ako názov celého projektu sme zvolili fraAngeli, čo by malo charakterizovať tieto deti ako Františkových anjelov.

Myšlienky a obsah tohto projektu chcú byť jednou z možností spolupráce vo formácii františkánskych detí, pre rast ich duchovnosti cez rozvoj praktických skúsenosti spolu s ich vrstovníkmi. Tento spôsob zakúšania františkánskeho sveta, hodnotiac jeho úžasnú krásu, pomôže vo výchove detí, aby objavili vlastnú spiritualitu - cestu, sprievodcu, povolanie... V takom prípade chceme doviesť deti k takým skúsenostiam, ktoré ich vtiahnú: dotknutím, videním, počutím a cítením vecí ich sveta a podporením ich, aby boli tvorcami ich vlastného kreatívneho a osobného rastu. Je to zodpovednosť vedúcich vedieť odhadnúť mieru možností, ktorými môže dieťa nadobudnúť väčšie pochopenie a ohodnotenie františkánskeho ideálu života. V našich rukách je, teda, úloha realizovať túto misiu, prebudiac v deťoch radosť zo života vo františkánskom duchu...

Naše Tábory:

Tak málo stačí!!!    25.7-1.8.2008

Je štvrtok 24. júla 2008 a ja cestujem s  kapucínom Tomášom do Trstenej, aby sme v piatok ráno mohli odtiaľ vyzdvihnúť deti. Bratia františkáni nás krásne privítali, uhostili a ráno, keď sme sa prebudili nás čakal očakávaný tábor, na ktorý sme sa veľmi tešili. Obidvaja ako nováčikovia sme boli plní očakávania.
Vo vlaku sme sa s deťmi pozoznamovali a cestou nám pribúdali stále nové a nové deti. V Novom Meste nad Váhom na nás čakal poschodový autobus. Najprv sme nemohli veriť vlastným očiam, až keď sa začalo do neho nastupovať, tak sme uverili, že ten parádny autobus je náš. Pred školou nás už vítali animátori prezlečení v kostýmoch zvieratiek – zajac, žaba (veľký žob), vrana, včela, medveď s pesničkou Malé koníky ľúbi Boh. Po zadelení do tried sme sa presunuli do telocvične, kde boli deti rozdelené do skupiniek: včielky, cvrčky, zajace, ovečky, škovránky, sokoly, vlci, organizačný tím mal názov rybičky. Nakoniec sme ešte uvideli putovného anjela, ktorého mala dostať skupinka, ktorá získa počas tábora najviac bodov. Na záver dňa nám niektorí animátori predstavili jeden tanec ako modlitbu, v ktorej sa spieva ako František napísal požehnanie Leovi. Tento tanec nám vyrazil dych, bol taký krásny, že ho museli znovu zopakovať, dlhé namáhavé nácviky stáli za to, prinieslo to veľké ovocie. A to bol len začiatok tohto krásneho tábora.
Každý deň bolo nachystané iné prekvapenie. Každá skupinka mala hádať aké množstvo cukríkov, kamienkov, servítkov sa nachádza v zavesenej fľaši, koľko má strán liturgia hodín... Na každý deň boli porozdeľované služby od upratovania až po liturgickú službu. Deti mali možnosť napísať na dva veľké papiere fuj – fajn, čo sa im páči a  čo sa im nepáči na tábore.

Prvou témou tohto tábora bola všímavosť. Počas rannej polhodinky sme napísali na lístočky svoje mená a  robili sme si navzájom anjelikov, celý deň sme si všímali toho druhého, modlili sa za neho a boli ku nemu milí. Potom si deti začali vyrábať cingulá, doobeda začali aj workshopy, na ktoré sa deti veľmi tešili. Mohli si vybrať z veľmi pestrej ponuky: tanečný workshop, výroba myšiek, výroba tašiek, tanec s vlajkami, výroba náramkov, výroba kociek zo zápaliek, drôtikovanie. Neskôr vznikol aj strelecký, futbalový, šachový a masážny workshop. Sobota popoludní sa niesla v duchu súťaženia na zimných olympijských hrách v rôznych disciplínách ako napríklad slalom, hokej, kocka ľadu, biatlon, prezliekanie do lyžiarskej výzbroje. A samozrejme nesmela chýbať ani sv. omša s rytierskym sľubom a odovzdávaním habitov. Večer sme sa po náročnom dni usadili do telocvične a popozerali sme si fotky z celého dňa.
V nedeľu bola téma úsmev. Ráno sme sa zúčastnili na sv. omši v dedine, po nej sme sa dozvedeli, že bola obetovaná za jednu pani, ktorá oslavovala 60rokov. Táto rodinka nám vyčarila úsmev na tvári, keď sa v našej škole zastavili a dali nám všetkým nanuky. Bol to krásny darček. Poobede sme sa sústredili na výrobu veľmi zaujímavých masiek. Témy boli rôzne – včelí úľ, záhrada, električka, lekárnička, kytica kvetov, kúpeľňa, akvárium ... Večer to vyvrcholilo krásnym karnevalom, kde sa predstavili všetky masky. Súťaž o najkrajšiu masku vyhrala kúpeľňa :o).
Pondelok sa niesol v téme prosba. Tento deň sme sa vybrali na celodennú túru, po ceste sme sa zastavili na kofolu, aby sme doplnili povinné množstvo tekutín. Na lúke, kam sme prišli, sme si mohli zašportovať, pospať a spoločne sme slávili sv. omšu. Na záver dňa sa premietla ešte rozprávka Mravčia polepšovňa.
Téma ospravedlnenie bola v utorok. V tento deň bolo prvé lúčenie s našou Vlaďkou, ktorá nám krásne spríjemňovala chvíle svojím hraním nielen pesničkami Malé koníky ľúbi Boh, Noe ... V tento deň sa športovalo a pracovalo vo workshopoch. V noci bola veľmi očakávaná nočná hra, trasa bola cez kukuričné pole. Deti boli rozdelené podľa farieb, ktoré si vylosovali. V stredu bolo témou odpustenie. Počas rannej polhodinky si deti písali na papier to, čo chceli povedať iba Pánu Bohu, to, čo ich najviac trápilo, to, či potrebujú niekomu odpustiť alebo aby im niekto odpustil. Tieto papiere sme potom vbudovali do hlinenej tehličky. Ten deň nastalo ďalšie lúčenie a to s Tomášom a Matejom. No tábor pokračoval a popoludní si každá skupinka vylosovala dve zastavenia a nakreslila ich blatom na veľký papier. Počas krížovej cesty sa skladal kríž z puzzle. Sv. omša bola v prírode a napriek tomu, že nám počas nej popŕchalo, bola krásna a na záver sme sa všetci tešili z Kamilovho novokňazského požehnania. Večer nás čakala opekačka, zaspievali sme si a skupinka včielok si pre nás pripravila veľmi peknú scénku o poslednom súde.
Vo štvrtok bola pripravená téma súcit. Navštívili sme miestny domov dôchodcov, či domov sociálnych služieb v Novom Meste, kde sme podarovali darčeky, ktoré sme vyrobili na workshopoch. Veľmi to všetkých dojalo. Poobede sme si pre deti pripravili prekvapenie, keď sme ich nič netušiace zhromaždili pred školou a Ľubo vytiahol hadicu. Začalo sa oblievanie, ktoré veľmi dobre padlo pri takom teple. Tento deň sa ukončil diskotékou, na ktorej sme sa veľmi dobre zabávali.
Posledný deň sme začali balením. Poslednou spoločnou sv. omšou sme ukončili celý tábor, na ktorom sme vyhodnotili najlepšie skupinky. Všetky deti dostali na pamiatku keramické hrnčeky fraAngeli. Čas lúčenia bol pre nejedného ťažký, niektorým vyhŕkli slzy a všetci sme si uvedomili, že tábor sa práve teraz skončil. Každý sa tešil na poštu, aby sa dozvedel, čo pekného mu napísali na papier vo fľaši.

Týmto by som sa chcela poďakovať Pánovi, že mi poslal do cesty týchto úžasných animátorov, ktorí ma prijali medzi seba, chcem sa poďakovať za všetky deti, že ma toho veľmi veľa naučili, za ktorými je mi veľmi smutno. Tak malo stačí, aby si človek všimol, tak málo stačí, aby sme sa na človeka usmiali, tak málo stačí prosiť, ospravedlniť sa, odpustiť a súcitiť s druhými.
A čo tu ešte chýba? Dva nosorožce … :o)

Na záver posielam požehnanie brata Lea, ktoré nás sprevádzalo celý tábor.
Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni, nech ti ukáže svoju tvár a nech ti je milostivý. Nech obráti svoju tvár k tebe a  daruje ti pokoj. Nech ťa žehná Pán.

 

... a máme z toho radosť    9-16.7.2007-Bobrovec

„... A MALI SME Z TOHO NAOZAJ RADOSŤ!"
Batoh, ktorý som zložila z chrbta po príchode do školy v Bobrovci, nebol taký veľký ani ťažký, aké bolo moje očakávanie a strach. Nevedela som čo môžem čakať od tejto novej veci, do ktorej som sa pustila. No všetko toto zmizlo, keď prišiel prvý autobus s deťmi. Vyľakané tváričky z môjho vyskakovania a šantenia (čo bolo súčasťou uvítacieho ceremoniálu - škriatkovia Šťastko a Smejka), obrovské batohy a zvítavania prerástli všetky obavy.
Keďže celý tábor sa niesol v duchu „...a máme z toho radosť!", úsmev a niekedy aj slzy šťastia neobchádzali nikoho počas celého tábora. Zoznamovanie sa s novými ľuďmi a prostredím, rozdelenie do skupiniek a oboznámenie sa s pravidlami v tábore bolo hlavným programom prvého dňa. V ďalších dňoch sme sa všetci občerstvovali najskôr na rannej rozcvičke, potom na vždy skvelých raňajkách, ale najmä na ranných polhodinkách. Postupne sme sa dozvedeli o rôznych nových veciach, z ktorých môžeme mať radosť. Lebo radosť nie je len z novej hračky, zo sladkostí alebo z výhier. Ale aj z bolesti, zo skutočných priateľov, a zo spoznávania nových vecí. A hlavnou radosťou je, keď sme s Ježišom.
Náplňou dopoludňajšieho programu boli poväčšinou workshopy. Vyrábali sa rámiky na fotky, náramky z korálikov (malých i veľkých), origami, modelovali sme z hliny, vyrábali kocky a krížiky zo zápaliek ... No hlavný workshop prvých dní bol tanečný workshop. Naším hosťom bol totiž Paľko Danko, ktorý nacvičil s deťmi úžasný tanec, ktorý v nás vyvolával zimomriavky. Všetci sme sa veľmi tešili a mali radosť - účinkujúci, ale aj diváci. V popoludňajších hodinách, po výdatnom obede v reštaurácii ( ten pán čašník ma musel mať veľmi rád - vždy som dostala obrovskú porciu :o) ), sme súťažili na stanovištiach. Raz sme hľadali poklad, inokedy sme sa učili byť správnym tímom, alebo sme cestovali z rozprávky do rozprávky a ukázali sme, akí sme športovci. Po všetkom tomto programe sme sa vždy vyobliekali do habitíkov, správnejšie do rytierskeho brnenia, odobrali sme sa do kostolíka a ďakovali sme za prežitý deň. Nasledovala večera a potom večerný program. Každá skupinka zahrala nejaké divadlo, alebo sme spievali ... Animátori sa nakoniec vžili do rozprávkových postáv a zahrali deťom rozprávku na dobrú noc. Po večernej modlitbe sme sa pekne uložili do spacákov a oddychovali. V jeden deň, sme sa dokonca vybrali na celodennú túru. Omšu sme mali pri krásnej kaplnke v horách. Počas celej cesty sme si niesli kameň a papier, na ktorom boli napísané naše osobné bolesti. Tie sme potom pribili na drevené srdce a kamene poukladali pod kríž. Bol to symbol našej odovzdanosti Bohu. Dali sme mu všetky naše trápenia, ktoré nás ťažili.
Ďalší večer sme mali opekačku. Dobré tetušky z dediny nám upiekli veľa chutných koláčikov, tak sme sa vytešovali aj zo sladkého potešenia.
Nesmiem zabudnúť na nočnú hru, ktorú všetci úspešne absolvovali a nikto nespravil hanbu do gatí :o). Niesli sme regulu svätého Františka k pápežovi a dostali sme dokonca od neho požehnanie za odvahu a úsilie pri jej nesení! A v poslednú noc nechýbala ani záverečná disco! :o)
Počas všetkých dní sme sa veľa nasmiali. Rôzne brebtíky, detí či animátorov ( Zachej sa v okamihu zmenil na Zachariáša; Iškariotský bol Iškaroitský; Gubbio sa stalo Gabiom; Majkin brat bol Majkin sestra; Porciunkula mala toľko premenovaní, že si to ani nepamätám :o); v prvé dni zo mňa spravili pani učiteľku...atď.), rozveseľovali všetkých. Ale aj smsky v zápalkových škatuľkách určite vyčarili úsmev na nejednom z nás. Napriek tomu, že niektorých zmoril kašeľ či nádcha, bolesť bruška, hlávky alebo všeličo iné, radosť nás neopustila ani na chvíľku. Až keď nastal deň odchodu, posmutneli naše tváričky, lebo sme sa museli rozlúčiť. Ale aj tak sme sa v duchu tešili, že sme prežili taký krásny a požehnaný týždeň ( aj počasie bolo super ) a už sme sa vytešovali na ďalší rok. Slzy tiekli potokom. Dokonca ani niektorí chlapci sa nezdržali.
Ja sa priznám, že som rada, že tento článok nepíšem na papier. Bol by totiž celý navlhnutý od sĺz, ktoré mi tečú ešte stále.
Ďakujem Bohu za všetky tie úžasné bytosti, ktoré som stretla a ktorým som mohla dať svoju lásku. Veľa sa mi jej aj dostalo a z toho som ešte viac šťastná. Budem z nej čerpať veľmi, veľmi dlho. Všetkým, ktorí boli na tábore, posielam objatie a poďakovanie za všetky krásne chvíle, darčeky a úsmevy. No a tým, ktorí na tábore neboli, tým odkazujem, aby neváhali a budúci rok sa prihlásili do nášho tábora FRANTIŠKOVÝCH ANJELOV. Určite neobanujete, lebo získate veľa nových kamarátov, veľa nového sa dozviete a hlavne zažijete nezabudnuteľné chvíle.

Budem ako strom   10-17.7.2006-Ďurčiná

Prípravy, balenie, blížiaci sa termín odchodu, množstvo predstáv a očakávaní, to všetko nás sprevádzalo posledné dni pred začiatkom nášho tábora a vyvrcholilo, keď sme sa všetci stretli na Základnej škole v Ďurčinej. A tam sa to všetko začalo :o).
Najprv nás čakala malá úloha - museli sme nájsť sv. Františka, no neboli sme na to sami a s pomocou rytiera Bernarda sa nám to aj podarilo. Tiež sme spoznali svojich animátorov a dozvedeli sa ako si budeme celý tento týždeň spolu nažívať.

A čo všetko nás tu postretalo? Ráno to bola vždy rozcvička, každý deň v inom štýle, potom raňajky, tiež tu boli aj ranné polhodinky, kde sme sa venovali téme tábora "Budem ako strom." a pestrý program, počas ktorého sme sa mohli riadne vyblázniť, ale taktiež sme sa venovali aj modlitbe a podvečer každý deň sme slávili sv. omšu. Spoločné večery sa trávili v telocvični a myslím, že ani tu sa nikto nenudil :o).

Tak čo to tam teda všetko bolo? Naučili sme sa pomáhať pri zametaní, upratovaní, zbieraní dreva, či hrabaní trávy. Zasúťažili sme si na Olympijských hrách, kde sme stretli francúzov, rusov, či talianov. Už si vieme upliesť aj svoje cingulum a vo workshopoch sme vytvárali sviečky, či myšky, modelovali alebo sme sa nechali nalíčiť, či potetovať. Svoje vedomosti sme si overili na otázkach o sv. Františkovi, animátoroch, z náboženstva, či biológie v Milionárovi. Skúsili sme aj svoje divadelné nadanie pri stvárnení Piesne brata slnka a tým si vytvorili jeden nádherný večer. Napísali sme list sv. Františkovi a troška sme sa mu v ňom posťažovali, čo sa nám na nás nepáči a s čím nie sme spokojní. Svoju kreativitu sme predviedli aj na karnevalovej maske :o).
No a tiež sme slávili Vianoce so všetkým, čo k tomu patrí, putovali sme do Betlehema a našim najväčším darčekom bol koncert Peťa Bažíka. Večer sme mali štedrú večeru, krásny živý Betlehem a samozrejme darčeky. No a aby to nebolo málo, ešte sme sa aj počas noci vydali hľadať malého Ježiška. Jeden deň sme strávili hrami na ihrisku, kde sme si pochutnali na guláši a pripravili si krížovú cestu. Spolu s Františkom sme poznávali svoje dary a talenty a to, či vieme vnímať druhých sme si overili počas Samaritánskeho behu. Vrcholom tábora bola discotéka :o).

Všetkým sa nám nesmierne páčilo a to čo sme tam prežili bude v nás doznievať ešte dlhé týždne potom.

 

Fotoalbumy:

Kontakt:

fraAngeli


fraAngeli
Františkánska 2
811 01 Bratislava 1


č. účtu: 2664520243/1100

e-mail:

mobil: 0915/425956, 0902/306992


 Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok